DL-PA – jediné účinné prírodné analgetikum

● V rokoch 1968 – 1971 Dr. Solomon Snyder a Dr. Candace Petrová z biochemického laboratória Johns Hopkins University v Baltimore urobili významné objavy, ktorými sa zapísali do histórie medicíny. Objavili totiž, že ľudské telo, menovite mozgový kmeň, dokáže z bežných živín vyrábať celý rad omamných látok, z ktorých niektoré sú oveľa silnejšie ako laboratórne vyrábaný morfín či heroín. Týmto telu vlastným opiátom dali názov endogénne morfíny – endorfíny. Tisícročná skúsenosť ľudstva, že opiáty získané z rastlín spoľahlivo potláčajú bolesť, tlmia hlad, vyvolávajú euforické pocity a podporujú spánok, bola náhle konfrontovaná s účelom, ktorému slúžia endorfíny v tele. Všetky tieto úlohy napĺňajú rovnako, avšak u rôznych ľudí a za rôznych okolností nie vždy úplne spoľahlivo a nie podľa potreby.

● Veľa ďalších rokov sa pátralo, ktoré okolnosti a biologické procesy majú vplyv na to, aby endorfíny optimálne plnili svoju prirodzenú úlohu. Medzitým bádatelia začali endorfíny a následne objavené ďalšie druhy telesných opiátov rozlišovať a deliť na rozličné kategórie, a to diferencovane podľa úlohy, ktorú v tele plnia.^(*1) Boli tiež už objavené enzýmy, ktoré endorfíny aj ďalšie opiáty biologicky degradujú, čím ukončujú ich pôsobenie v mieste nasadenia. Biológ Dr. Brian Meyers z univerzity v Delaware začal intenzívne testovať rôzne živiny, aby zistil, či niektoré z nich dokážu činnosť enzýmov rozkladajúcich endorfíny a enkefalíny utlmiť a tým ich účinnosť zosilniť a časovo predĺžiť. V roku 1973 objavil, že takúto schopnosť vykazuje vzácna forma aminokyseliny fenylalanínu D-fenylalanín, ktorý produkuje výhradne námeľ parazitujúci na obilných klasoch.

● Hneď ako sa podarilo izolovaný D-fenylalanín spracovať v dostatočnom množstve, začali pokusy s jeho aplikáciou na zvieratách aj ľuďoch. Výsledkom ale bolo sklamanie, pretože D-fenylalanín sa v živom organizme premenil na obyčajný L-fenylalanín, ktorý je síce jednou z najdôležitejších živín vôbec, ale nemá vplyv na činnosť enzýmov. V ďalších pokusoch vedca napadlo podať spolu s D-fenylalanínom aj L-fenylalanín, aby oklamal nenásytnú potrebu tela po tejto látke, a jeho zámer bol úspešný. Nový prípravok dostal meno DL-PA (anglicky D,L-Phenyl Alanin).

● Na mnohých univerzitných klinikách v USA a Kanade lekári začali skúmať rôzne účinky proti bolesti. Na konci 70, rokov sa v lekárskej literatúre často začali objavovať zásadné štúdie o nebezpečných vedľajších účinkoch liekov proti bolesti. Chronická toxicita týchto liekov pri ich predĺženom podávaní vyvoláva ťažké neliečiteľné poškodenia pečene a niekedy aj obličiek, u acetylsalicylátov a ich odvodenín zasa závažné poškodenie tráviaceho traktu, devastáciu črevnej mikroflóry a poruchy vstrebávania niektorých vitamínov.

● V dôsledku týchto nových poznatkov sa pozornosť mnohých lekárov uprela na DL-PA ako na prostriedok, ktorý potláča bolesť a pritom nemôže ohroziť zdravie pacienta. Obzvlášť veľký záujem vzbudil DL-PA u gastroenterológov a kardiológov, ktorí sa vo svojej praxi najčastejšie stretali s trvalými následkami dlhodobého užívania tradičných analgetík. Prezident kardiologickej sekcie Americkej lekárskej asociácie prof. Arnold Fox na základe svojej dlhoročnej skúsenosti s liečbou bolesti pomocou DL-PA vydal v roku 1985 o aplikáciách tejto látky obšírnu monografiu, ktorá DL-PA predstavila širokej medzinárodnej odbornej aj laickej verejnosti.

● V súvislosti s unikátnymi vlastnosťami DL-PA a dlhodobou skúsenosťou s jej užívaním, napadne človeku veľa otázok: Potláča DL-PA každú bolesť, aj tú najsilnejšiu? Aký iný prospech zdraviu človeka prináša? Je užívanie skutočne úplne bezpečné? Funguje u každého človeka? Prečo sa už DL-PA nestal regulárnym liekom proti bolesti?

● DL-PA pôsobí len proti tzv. chronickej bolesti. To je bolesť, ktorá pretrváva najmenej 10 dní, spravidla však dlhšie. Môže byť pociťovaná bez prerušenia alebo s prestávkami. Typickým príkladom je bolesť kĺbov alebo chrbtice zapríčinená reumaticko-artritickými zmenami alebo bolesť, ktorú vyvoláva zhubné nádorové ochorenie. DL-PA má schopnosť potlačiť pretrvávajúcu bolesť akejkoľvek intenzity. DL-PA však nie je možné nasadiť pri bolesti pochádzajúcej z vnútorných orgánov, pokiaľ nie je príčina takejto bolesti úplne objasnená. Keby sme sa porezali do prsta, alebo si počas užívania DL-PA vykĺbime členok, signálová bolesť, ktorá nám hlási túto nehodu, nebude utlmená. K typickým účinkom DL-PA patrí popri potlačení bolesti aj potlačenie rôznych depresívnych stavov, vzbudenie pocitu väčšej energie a zníženie opuchov kĺbov.

● Užívanie DL-PA je celkom bezpečné a vysoko účinné pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých zásad. Vždy treba mať na pamäti, že DL-PA nepôsobí proti bolesti priamo ako analgetiká, ktoré blokujú prenos substancie P, teda látky ktorá informáciu o bolesti prenáša do mozgu. DL-PA najskôr musí utlmiť činnosť enzýmov, aby sa opiáty dostali v plnej sile do akcie proti bolesti. K tomu dochádza až po 12 a viac hodinách od podania prvej dávky prípravku.

● Utlmovať činnosť enzýmov nemožno donekonečna a z praktického pohľadu to ani nie je potrebné. DL-PA je teda nutné po 8 – 11 dňoch sústavného užívania na čas vysadiť, pričom zvýšená činnosť endorfínov so všetkými dôsledkami pretrváva po vysadení niekoľko dní aj týždňov. Podobne ako akýkoľvek iný prípravok, ani DL-PA nepôsobí na každého užívateľa rovnako. Na približne 50 % užívateľov pôsobí veľmi efektívne a pomerne rýchlo, u ďalších 40 % je účinok proti bolesti pociťovaný ako nie vždy dostačujúci. Na ostatných 10 % nepôsobí takmer vôbec. Vysvetlenie je možné hľadať v individuálnom metabolickom ústrojenstve každého človeka. Pri ľuďoch s najvyššou potrebou L-fenylalanínu často dôjde k premene D-fenalalanínu na túto formu aminokyseliny a efekt užívania prípravku sa potom oslabí.^(**2) Dennú dávku DL-PA je potrebné rozdeliť na podania po troch hlavných jedlách. Užitie do 5 minút po konzumácii hlavného jedla totiž zásadne zvyšuje pravdepodobnosť, že telo vstrebe a využije D-fenylalanín tak, ako sa očakáva.

● Štandardizovaná dávka DL-PA je 375 miligramov zmesi D a L-fenylalanínu v pomere 1 : 1. Väčšina ľudí dobre reaguje na 4 dávky (kapsule) za deň, ktoré sa obyčajne užívajú rozdelením 2 + 1 + 1. Pri silných bolestiach a slabšej reakcii na prípravok možno užívať až 6 kapsúl počas dňa rozdelených 2 + 2 + 2. Je dôležité upozorniť, že DL-PA sa veľmi dobre znáša so všetkými typmi analgetík a zvyšuje ich účinok, preto pri silných bolestiach možno účinok samotného DL-PA posilniť analgetikom, pričom potrebné dávkovanie analgetika bude oveľa nižšie ako v prípade, že by sa užilo samo o sebe. Aj preto bude jeho vedľajší účinok oveľa menší.

● Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa DL-PA nemôže stáť regulárnym liečivom bolestí. Predovšetkým ide o právnu a obchodnú prekážku. Ako autentický prírodný produkt nemôže byť prípravok patentovaný a registrovaný ako liek. Navyše sa viac ako štvrť storočia vyrábal a distribuoval ako výživový doplnok, pričom patent na technológiu výroby hlavnej zložky prípravku, D-fenylalanínu, má vo vlastníctve jediný výrobca na svete. Ak prirátame okolnosti, že režim užívania DL-PA je oveľa náročnejší ako užívanie bežných analgetík a náklady na výrobu bežných analgetík sú nepomerne nižšie a zisky z ich predaja sú oveľa vyššie ako u DL-PA, je bezpredmetnosť kandidatúry DL-PA na oficiálne liečivo zrejmá. Ako už bolo uvedené, DL-PA zvládne aj bolesti, ktoré sprevádzajú terminálne štádium rakoviny. Napriek tomu sa v týchto prípadoch užíva skôr výnimočne. Je to preto, že v týchto prípadoch je užitie morfínu spoľahlivejšie a pri jeho podávaní sa už nezohľadňujú nežiaduce vedľajšie účinky. Okrem toho vysoké percento onkologických pacientov má primárnym nádorom alebo metastázami natoľko poškodený mechanizmus vstrebávania a látkovej premeny, že ich organizmus nemusí DL-PA optimálne spracovať a využiť. Preto optimálny analgetický efekt DL-PA je možné v plnej miere využiť práve u osôb postihnutých reumatoidnou artrózou a poúrazovými stavmi pohybovej sústavy.

(*1) Popri dnes opísaných 22 typoch endorfínov patria k telesným opiátom dynorfín, enkefalíny a anandamidy. Enkefalíny, ktoré sú zložením veľmi blízke endorfínom, sú k nim aj často zaraďované. Z hľadiska účinku proti bolesti sú enkefalíny najefektívnejšie z dvoch dôvodov – ich množstvo v tele je najvyššie a môžu pôsobiť v celej nervovej sústave, zatiaľ čo ostatné opiáty pôsobia iba v mozgu.

(**2) Rovnako ľudia, ktorí dlhodobo užívajú bežné analgetiká, na DL-PA reagujú spravidla menej výrazne.