Význam antioxidantov pre zdravie

Imunitný systém teda predstavuje obranu skôr proti akútnym nebezpečenstvám pre naše zdravie, zatiaľ čo antioxidačný systém nás chráni pred vznikom a rozvojom chronických ochorení srdca a ciev, mozgu, pečene, metabolizmu a mnohých ďalších ochorení vrátane zhubných nádorov. 

Aby obidva systémy mohli dobre plniť svoje úlohy, musia mať včas a vopred dostatočné množstvo látok, ktorými proti ohrozeniu pôsobia. Imunitný systém potrebuje signálne látky (histamín, cytokín a ďalšie) a výkonné látky, ktoré operatívne likvidujú nebezpečenstvo (leukocyty NK, B, T a ďalšie). Antioxidačný systém zase pracuje s antioxidantmi – kyselinou alfa lipoovou, koenzýmom Q10, vitamínmi E a C a glutatiónom. 

Pokiaľ obidva systémy pracujú s dostatočným množstvom látok, eliminujú možné zdravotné poškodenie skôr, ako k nemu skutočne dôjde. 

Z čisto praktického hľadiska je však medzi oboma systémami jeden významný rozdiel. Nedostatok imunitných látok je možné nahradiť doplnkami stravy prípadne liekov len do určitej miery, a nie vždy úspešne. Nedostatok prirodzených antioxidantov je možné nahradiť pomocou doplnkov stravy takmer na sto percent a s veľkou mierou úspechu. 

Ako príklad možno uviesť telesný antioxidant č. 1 – kyselinu alfa lipoovú. Telo mladého zdravého človeka jej môže vyrobiť až 100 mg za deň. To je množstvo, ktoré je u zdravého človeka optimáne na dobrú funkciu antioxidačného systému. Zatiaľ čo telesná tvorba tejto látky s vekom klesá až na štvrtinu pôvodnej úrovne, organizmus fajčiara, alkoholika alebo osoby s chronickým ochorením môže mať reálnu potrebu kyseliny alfa lipoovej v rozmedzí 200 – 500 mg na deň. 

Aj keď sa kyselina alfa lipoová nachádza v strave, napr. v listovej zelenine alebo v pečeni, ide o množstvo niekoľkých miligramov, teda také množstvo, ktoré nemôže nedostatok tejto látky v tele nahradiť. Jediným možným riešením je užívanie kyseliny alfa lipoovej ako doplnok stravy. 

Rozsiahle vedecké štúdium ľudského antioxidačného systému trvá viac ako pol storočia, ale až výsledky skúmania z posledných desiatich rokov priniesli mimoriadne hodnotné a prakticky využiteľné poznatky o tom, ako tento systém vôbec funguje. Tri z mnohých poznatkov o antioxidantoch majú zásadný význam.

• Zaistiť optimálne množstvo troch základných telesných antioxidantov – kyseliny alfa lipoovej, koenzýmu Q 10 a glutatiónu zo stravy je celkom vylúčené. Možné je ich získať výlučne z doplnkov stravy.
• Užívaním antioxidantov vo forme doplnkov stravy je možné predísť väčšine chronických degeneratívnych ochorení vrátane niektorých typov rakoviny, alebo aspoň významne oddialiť vznik takýchto ochorení.
• Telesný antioxidačný systém chráni génovú výbavu pred poškodením a naviac kontroluje „zlé“ gény, ktoré má každý človek, a ktoré dávajú pokyn na vznik konkrétnych degeneratívnych ochorení.

Podľa doterajších vedomostí naše telo produkuje asi 25 druhov antioxidantov, ale len päť tu spomínaných antioxidantov tvorí antioxidačný systém, ktorý pôsobí doslova vo všetkých tkanivách tela. Úloha ostatných telesných antioxidantov je výrazne obmedzená len na určité tkanivá a neovplyvňuje organizmus ako celok. Desiatky druhov antioxidantov rastlinného pôvodu, ktoré sa objavujú v doplnkoch stravy, môžu významne a do istej miery i cielene ovplyvniť priebeh väčšiny chronických degeneratívnych ochorení, a to tak, že posilnia a rozšíria účinnosť telesného antioxidačného systému. V žiadnom prípade však nemôžu jeho úlohu alebo prípadné zlyhanie nahradiť. 

V roku 1992 sa vo švajčiarskom Saas Fee zišlo 17 najvýznamnejších svetových vedcov z oblasti biológie a vydalo toto prehlásenie (Saas Fee Declaration): 

Význam antioxidačných živín v preventívnom lekárstve

• Intenzívny výskum voľných radikálov vedcov celého sveta v posledných 15 rokoch nás vedie k prehláseniu, že antioxidačné živiny (v doplnkoch stravy) môžu zohrávať najvýznamnejšiu úlohu v prevencii mnohých chorôb, najmä kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych, niektorých foriem rakoviny a mnohých ďalších chorôb, z ktorých väčšina súvisí s vyšším vekom.
• Existuje všeobecná zhoda, že je nutné naďalej pokračovať v základnom výskume, v štúdiách na širokej báze a v klinickom testovaní, čo by malo viesť k získavaniu mnohých ďalších potrebných informácii o účinkoch antioxidantov.
• Hlavným cieľom takejto činnosti je prevencia ochorení. Antioxidanty sú prírodné fyziologické látky, pomocou ktorých môže byť dosiahnutá prevencia ochorení.
• Je celkom jasné, že existujú zdroje voľných radikálov v životnom prostredí, ako ozón, slnečné žiarenie a iné formy žiarenia, smog, prach a atmosférické nečistoty. Optimálny príjem antioxidantov predstavuje preventívne opatrenie proti týmto zdravotným rizikám.
• Potrebné je zvýšiť povedomie verejnosti o potenciáli zdravotného prospechu z užívania antioxidačných živín. Existuje nadbytok dôkazov, že užívanie antioxidačných živín ako vitamínu E, vitamínu C, karotenoidov, kyseliny alfa lipoovej a ďalších, je zdravotne bezpečné aj pri veľmi vysokom dávkovaní.
• Taktiež existuje zhoda v tom, že vládne úrady, zdravotní odborníci aj médiá by mali šíriť osvetu o význame užívania antioxidantov smerom k širokej verejnosti. Hlavne keď sú dôkazy o ich prospešnosti ľudskému zdraviu a verejným financiám tak presvedčivé.

Za súčasných vedcov:

• Prof. Igor Afanasjev, Rusko
• Prof. Charles H. Hennekens, USA
• Prof. Lester Packer, USA
• Prof. Karlheinz Schmidt, Nemecko

Prehľad antioxidantov v poradí ich významu pre antioxidačný systém spolu s odporúčanými dennými dávkami pre (ešte) zdravého človeka od 40 – 45 rokov (podľa prof. L. Packera): 

Poznámka:

• Pokiaľ je to možné, dávky sa delia na polovicu a užívajú sa ráno a večer.
• Osoby s chronickými ochoreniami užívajú niektoré antioxidanty vo zvýšených dávkach, napr. diabetici užívajú kyselinu alfa lipoovú v dennej dávke 300 – 500 mg. Konkrétne ochorenie priaznivo ovplyvňujú aj iné antioxidanty.